Carlo Ancelotti , prezývaný Carletto sa narodil 10 júna 1959 v mestečku Reggiolo v provincii Reggio Emilia . Detstvo prežil na vidieku , kde sa jeho rodina venovala poľnohospodárstvu .
Prvé futbalové skúsenosti získaval v mládežníckych tímoch Parmy a v prvom mužstve debutoval krátko po svojich osemnástych narodeninách . Parma vtedy hrala v Serii C, o dva roky neskôr bol Carlo už ako platný člen zostavy pri postupe Parmy do Serie B . V tom období prišla ponuka na prestup do AS Roma a tak sa Carlo sťahoval do večného mesta . Zvláštnou hrou osudu svoj debut v Serii A v rímskom drese zažil 16. septembra 1979 v zápase AS Roma – AC Milan, ktorý sa skončil bezgólovou remízou . Počas pôsobenia v AS naplno predviedol svoje schopnosti tvrdého a bojovného záložníka, navyše s nebezpečnou strelou z dialky . S takýmto štýlom hry sa mu nevyhýbali ani zranenia a v rokoch 1981 a 1983 si musel dať niekoľkomesačnú pauzu od futbalu .
V Ríme vydržal 8 rokov počas ktorých získal 1 scudetto a 4 krát sa tešil z víťazstva v Talianskom pohári . V poslednej sezóne sa stal aj kapitánom . V tomto období padol do oka funkcionárom AC Milana , kde Silvio Berlusconi začal budovať svoje hviezdne mužstvo , a tak sa sťahoval na sever Talianska do metropoly Lombardie . Carlo výborne zapadol do mužstva zloženého z najlepších talianskych hráčov na vrchole kariéry ktoré bolo ešte vyšperkované tromi hviezdnymi holanďanmi a mladým talentom s menom Paolo Maldini :) .
Mužstvo trénované Arrigom Sacchim v tomto období hralo krásny futbal a získavalo jedno trofej za druhou . Do histórie sa zapísali s prívlastkom , ktorý im dali talianske média - Gli Indimenticabili – Nezabudnuteľní .
V reprezentácii Talianska nastúpil Ancelotti 26 krát , zúčastnil sa aj na dvoch majstrovstvách sveta , v roku 1986 v Mexiku a v roku 1990 ked sa šampionát konal na apeninskom poloostrove ( v roku 1982 vypadol z nominácie na MS pre zranenie ) . Kariéru profesionálneho futbalistu ukončil v roku 1992 v 33 rokoch, najmä pre zdravotné problémy s kolenami . Posledný zápas odohral na San Sire v roku 1992 proti Verone a ku krásnemu rozlúčkovému víťazstvu 4-0 prispel hneď dvoma gólmi .
Prakticky okamžite sa dal na trénerskú dráhu a stal sa asistentom Sacchiho pri reprezentácii Talianska a spolu s ním zažil obrovské sklamanie keď vo finále MS 1994 Squadra azzurra prehrala na pokutové kopy s Brazíliou . Celý svet obleteli obrázky plačúcej legendy Franca Baresiho ktorého tíšili mladší spoluhráči .
Ancelotti sa hneď po MS vrátil do klubového futbalu. Začínal síce v serii B, ale hneď po roku sa mu podarilo s mužstvom Reggiana postúpiť do prvej ligy. Nasledujúci rok ho rodina Tanzi, čo boli majitelia futbalového klubu AC Parma presvedčila aby sa vrátil do miesta kde zažínal s futbalom, tentokrát však už v role trénera . Strávil tam 2 roky . V Parme mali vždy vynikajúci nos na mladé talenty, hrali tam okrem ďalších skvelých hráčov v tom období aj Fabio Cannavaro a Gigi Buffon . Po pomalšom rozbehu získal s Parmou druhé miesto v Serii A . Vo februári 1999 nahradil Marcella Lippiho na lavičke Juventusu . Juventus hral pod jeho vedením síce pekný futbal, ale úspechy sa im vyhýbali . V roku 2000 stratili scudetto v poslednom zápase sezóny.
Od roku 2001 sa stal trénerom AC . Spočiatku bol kritizovaný kvôli príliš defenzívnej hre AC z viacerých strán, dokonca aj od Silvia Berlusconiho . Toto sa ale zmenilo príchodom veľkých hviezd vtedajšej doby , ktorými boli Rui Costa a Filippo Inzaghi . Ďalším zásadným krokom bolo " preškolenie " v Interi nepotrebného Pirla na post defenzívneho tvorcu hry . A Miláno sa vrátilo na cestu úspechov vo finále Ligy Majstrov proti Juventusu . Dúfame že to bude mať ešte dlhé pokračovanie .
