 
Fotbal živě Výsledky Fotbal |
ALLESANDRO COSTACURTA
Kariéra v kostce
Alessandro Costacurta sa narodil 24 apríla 1966 v mestečku Jerago con Orago, ktoré leží v provincii Varese v Lombardsku . Má dvoch ďalších bratov, z ktorých Lodovico bol tiež profesionálnym futbalistom . Mladému Alessandrovi sa podarilo uspieť na testoch v AC a tak sa v roku 1981 dostal do juniorského mužstva Milána . Jeho rodné mestečko je vzdialené len asi 5 kilometrov od tréningového centra AC Milanella a tak to mal vlastne z domu na skok .
Na súpiske prvého mužstva sa ocitol v už sezóne 1985-86 , nenastúpil zaň však ani v jednom zápase a naďalej hrával v doraste. Trénerom dorasteneckého mužstva bol vtedy Fabio Capello, a tak tréningy boli bez akýchkoľvek pochybností náročné a kvalitné. Premiéru v seniorskom mužstve absolvoval v úvode nasledujúcej sezóny , keď v auguste 1986 odohral zápas v Talianskom pohári AC Milan - Sambenedettese 1-0 . V tomto období prejavila o neho záujem Parma. Alessandro prestup odmietol, namiesto toho zvolil ročné hosťovanie v Monze aj z dôvodu že to bolo bližšie k jeho domovu . Toto pôsobenie mu veľmi pomohlo v získavaní skúseností, keďže v Monze odohral celú sezónu ako hráč základnej zostavy . Na začiatku novej sezóny sa na San Sire konal letný turnaj Mundialito 1987 a Costacurta dostal šancu ukázať sa v drese AC. Aj keď odohral zápasy na pravom i ľavom kraji a takisto aj v strede obrany, svojimi výkonmi presvedčil vtedy nového trénera rossoneri Sacchiho aby ho definitívne zaradil do kádra AC. Premiéru v Sérii A absolvoval 25. októbra 1987 v zápase Verona – AC Milan keď nastúpil ako striedajúci hráč na posledné 2 minúty, počas ktorých sa mu aj paradoxne aj podarilo dostať do gólovej šance. Aj keď neskóroval, Miláno si odnieslo z Verony víťazstvo 1-0 . V tejto sezóne nastúpil Alessandro za AC v 8 zápasoch a mužstvo pod vedením Sacchiho získalo svoje jedenáste scudetto v histórii . Tento úspech mu otvoril aj cestu do pohárovej Európy v nasledujúcej sezóne . Pri víťaznom ťažení AC za Pohárom Mastrov 1988/89 však už hralo mužstvo s Costacurtom v základnej zostave . Svoju európsku premiéru absolvoval 7. septembra 1988 v zápase Vitocha Sofia- AC Milan 0-2 . O niekoľko mesiacov neskôr bol takisto v základnej zostave vo finálovom súboji na Nou Campe proti súperovi z Bukurešti a mohol si vychutnať svoj prvý medzinárodný triumf . " Najkrajšia radosť bolo finále v roku 1989 v Barcelone proti Steaue Bukurešť . Vidieť osemdesiat tisíc fanúšikov Milána oslavovať na španielskom štadióne bol zážitok na ktorý nikdy nezabudnem. " opísal spomienku Costacurta v rozhovore pre reláciu Segni particolari vo vysielaní Milan Channel. V tom istom rozhovore objasnil aj pôvod svojej prezývky Billy , ktorá sa stala takou frekventovanou že sa takmer stala jeho druhým krstným menom. : " Moja prezývka je Billy, pretože v istej dobe bolo jedno basketbalové mužstvo ktoré všetko vyhrávalo , a bolo pomenované podľa nápoja, ktorý vyrábal jeho sponzor. Mne veľmi chutil ten nápoj a páčil sa mi aj basketbal, a tak ma začali všetci volať takto. " Jeho kariéra je v mnohom podobná kariére jeho dlhoročného spoluhráča Paola Maldiniho. Spolu vybojovali väčšinu veľkých úspechov AC v Berlusconiho ére, dlhé roky boli členmi legendárnej obrany rossoneri a obidvaja mali aj šťastie že sa im vyhli vážnejšie zranenia . Ale zatiaľ čo Maldini bol talent od prírody, Costacurta si podobne ako o niečo skôr Tassotti musel všetko vydrieť neúnavnou prácou na tréningoch. Costacurta bol nenápadnejší a mal takisto na starosti viac defenzívnych úloh a čiernej práce ako jeho spoluhráči z obrany Baresi a Maldini ,takisto mu trochu chýbala ich herná elegancia , ale veľmi dobre sa však spolu dopĺňali a aj Alessandro bol bezpochyby právoplatným a dôležitým členom legendárnej obrany AC z čias Sacchiho a neskôr Capella . V roku 1991 sa Alessandro dočkal aj prvej pozvánky do reprezentačného dresu , keď sa ocitol v nominácii na zápas Talianko – Nórsko. Zápas sa síce skončil pre Squadru Azzurru nie veľmi uspokojivým výsledkom 1-1 , s Costacurtom ale boli reprezentační tréneri spokojní a tak v nasledujúcich rokoch pravidelne nastupoval s viacerými klubovými spoluhráčmi aj v reprezentačnom drese . Celkovo odohral za Taliansko 59 zápasov a vstrelil v nich na " svoje pomery " nadpriemerné množstvo 2 gólov. V azúrovom drese si zahral na majstrovstvách sveta 1994 a 1998 a na majstrovstvách Európy 1996. Počas MS 94 si Franco Baresi zranil meniskus a tak úlohou riadiť reprezentačnú obranu poveril Sacchi práve dvojicu Costacurta a Maldini . Túto úlohu sa im podarilo zodpovedne splniť a Squadra Azzurra sa prebojovala až do finále. Kvoli trestu za žlté karty však Alessandro vo finále nemohol nastúpiť , a tak len smutne z lavičky sledoval ako v penaltovom rozstrele Taliansko podľahlo Brazílii a domov si priniesol z týchto majstrovstiev striebornú medailu . Rok 1994 bol asi najlepší v kariére Costacurtu, navzdory sklamaniu vo finále MS . Na klubovej úrovni sa mu s AC podarilo dva mesiace predtým získať trofej Ligy majstrov po jednoznačnom víťazstve 4-0 proti Barcelone, napriek tomu že všetky predzápasové prognózy tipovali na víťaza katalánske mužstvo. Smoliarsky však Billy aj o toto finále prišiel kvôli trestu za vylúčenie v semifinálovom zápase proti AS Monaco ktorý AC vyhralo s prehľadom 3-0. Červenú kartu a následnú diskvalifikáciu pre finále dostal za teatrálne nafilmovaný pád vtedajšieho útočníka AS Monaco Jurgena Klinsmanna . Alessandro to považoval za veľkú nespravodlivosť a ešte roky po tomto zápase sa na Klinsmanna hneval. Po dvoch pre AC Miláno neúspešných sezónach 1996-1997 a 1997-1998 a zmenách na trénerskom poste aj v hráčskom kádri sa po rozlúžke Franca Baresiho stal novým kapitánom AC Paolo Maldini a Alessandro sa stal jeho zástupcom, a v prípade neúčasti Paola hrával s kapitánskou páskou na rukáve práve on . S príchodom trénera Alberta Zaccheroniho nastali zmeny aj v hernom štýle AC, novinkou bola trojčlenná obrana , ktorú tvoril s Costacurtom a Maldinim najčastejšie mladý obranca Luigi Sala . V sezóne 1998-1999 prišlo pre skúseného 33 ročného obrancu obdobie jeho druhej mladosti , skvelé výkony boli korunované ziskom scudetta pre Billyho už s poradovým číslom šesť. Zaccheroni označil v jednom rozhovore Costacurtu za najviac podceňovaného hráča akého kedy trénoval. Po nie príliš presvedčivých výsledkoch mužstva v úvode sezóny 2001-2002 vedenie odvolalo už po 8 kolách tureckého trénera Fatiha Terima a na lavičku AC sa posadil bývalý Billyho spoluhráč Carlo Ancelotti . Po veľmi zlom začiatku dokázalo AC skončiť v lige na štvrtom mieste a kvalifikovať sa do predkola Ligy majstrov, čo sa ukázalo ako veľmi dôležité . V lete roku 2002 bol Costacurta už takmer rozhodnutý že ukončí svoju kariéru na zelených trávnikoch a bude študovať ekonómiu v Spojených štátoch, napokon však akceptoval " posledné " predĺženie svojej zmluvy o ďalšiu sezónu a vešanie kopačiek na kliniec sa načas odložilo . Takato scéna sa následne opakovala každé leto až po rok 2006, keď prišiel čas na " piate posledné " predlžovanie zmluvy . Ukázalo sa že spravil dobre, AC sa síce v úvode sezóny 2002-2003 dosť potrápilo v predkole Ligy majstrov s postupom cez Slovan Liberec a mnohí "odborníci" tipovali že rossoneri ani nepostúpia zo základnej skupiny . V máji však bolo všetko inak a obrana Costacurta – Maldini , údajne prestarnutá a za zenitom zdvihla nad hlavu trofej a umlčala kritikov . Pod Ancelottiho vedením získal Costacurta hneď o niekoľko dní aj Taliansky pohár, paradoxne prvý a zároveň aj posledný vo svojej dlhej kariére . Nasledujúca sezóna začala hneď dobre víťazstvom v európskom Superpohári, a skončila ešte lepšie ziskom ligového titulu v Taliansku. Po horkej pilulke z Istanbulu vo finále Ligy majstrov 2005 ukončil Alessandro svoju kariéru ešte jedným veľkym úspechom, ziskom piateho pohára za víťazsvo v Lige majstrov v roku 2007 . Celkovo získal Costacurta s AC 24 trofejí a odohral počas 21 sezón za rossoneri 663 zápasov ( v historickej tabuľke odohratých zápasov za AC je na treťom mieste za bývalými spoluhráčmi Maldinim a Baresim ) a strelil 3 góly . Ako sám s úsmevom spomína : " Verím že som pravdepodobne hráčom s najnižším gólovým priemerom v celej histórii talianskeho futbalu . Čoraz ťažšie a zriedkavejšie sú prieniky obrancov do šestnástky súpera , navyše počas trénovania Fabia Capella v AC som mal vyslovene zakázané vkročiť na súperovu polovicu " . Bol síce nanajvýš sviatočným strelcom, keď počas kariéry skóroval celkovo iba 5 krát v oficiálnych zápasoch, ale v zbieraní napomínani bol " kartovým kráľom " . Len v talianskej Serii A nazbieral počas kariéry 99 kariet ( 93 žltých a 6 červených ), ďalšie desiatky pridal v ostatných súťažiach . Rozhodne sa nedá povedať že by hral Costacurta nejako extra tvrdo alebo zákerne , toto číslo je skrátka výsledkom defenzívnych úloh ktoré mal vždy v náplni práce a množstva odohratých zápasov. Svoju nesmierne bohatú hráčsku kariéru ukončil 19 mája 2007 vo veku 41 rokov keď odohral svoj posledný zápas, ktorým bolo stretnutie AC Milan – Udinese . Zápas sa skončil víťazstvom hostí 3-2 a Billy zaznamenal z pokutového kopu posledný gól svojej keriéry ( tretí v Sérii A , s odstupom viac ako 15 rokov od druhého proti AS Roma, pričom svoj prvý gól zaznamenal v derby proti Interu v roku 1990 ) . Týmto gólom sa stal najstarším hráčom ktorý skóroval v talianskej najvyššej súťaži , podarilo sa mu to vo veku 41 rokov a 25 dní . Krátko po tom si pri striedaní vychutnal standing ovation od fanúšikov rossoneri. Po zápase si ho uctili aj všetci spoluhráči keď si na jeho počesť všetci obliekli dres s menom Costacurta . Autor článku : mediolanum |
A.I.M.C.
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
